Matky a dcéry

pridané: 04.11.2016

Najbližšia podnetná akcia s Taťjánou Horkou a Zuzkou Bajkaiovou. Všetci ste pozvaní :)viac informácií

CISÁROVNY

pridané: 04.11.2016

Rehabilitácia pôrodných zážitkov - úvodný seminárviac informácií

Škola lásky v rodine

pridané: 03.11.2016

Škola lásky v rodine - najbližšia AKCIA!!! 14.05.2015 v Bratislaveviac informácií

Jiřinka Prekopová opäť oslavuje

pridané: 05.10.2015

Po roku je tu opäť oslava narodenín Jiřinky Prekopovej. Vítaný je každý terapeut v TPO, či lektor Školy lásky v rodine. viac informácií

Autogramiáda a jednodňový seminár ŠKOLA LÁSKY Jiřiny Prekopovej

pridané: 04.09.2015

Jiřina Prekopová mieri opäť na Slovensko. Tentoraz aj v sprievode svojej žiačky a kolegyne Taťjány Horkej.viac informácií

Jiřina Prekopová hosťom Adely Banášovej

pridané: 13.04.2013

Trochu inak v SND: Jiřina Prekopová hosťom Adely Banášovejviac informácií

Terapia pevným objatím

pridané: 17.01.2013

Terapia pevným objatímviac informácií

spustili sme stránku o TPO :)

pridané: 04.12.2012

Vitajte na novej stránke o terapii pevným objatím. Máte možnosť dozvedieť sa základné informácie o tejto úžasnej terapii, prečítať si niečo o jej zakladateľke, alebo vyhľadať certifikovaného ...viac informácií

Všeobecne

Pevné objatie je nerozlučiteľne spojené s menom PhDr. Jiřiny Prekopovej - českej psychologičky žijúcej v Nemecku. Nejedná sa iba o nový smer v psychoterapii, ale predovšetkým o životnú formu, ktorej princípom je láska.


"Najdôležitejšie je, aby v rodinách prúdila láska."
                                                                                             J. Prekopová


Pevné objatie pomáha v situáciách, keď slová už nestačia. V takých chvíľach hovoria emócie a láska. Láska rodičov k deťom, detí k rodičom a partnerská láska navzájom. Je to láska za každých okolností, za akýchkoľvek podmienok - bezpodmienečná láska. Tá je tým najcennejším, čo si môžeme v rodine navzájom dať. Je základným stavebným kameňom nášho vzťahu samých k sebe a k ostatným. Pretože až vtedy, keď zakúsime od svojich najbližších lásku za akýchkoľvek podmienok, môžeme mať radi samých seba a seba si aj vážiť.

 

Autorkou terapie pevným objatím je PhDr. Jiřina Prekopová. Úplný a presný názov znie Terapia pevným objatím podľa Prekopovej (Festhaltetherapie nach Prekop). Počas svojej predchádzajúcej psychologickej práce sa J. Prekopová stretla s myšlienkou pevného objatia vypracovanou pôvodne pre autistické deti americkou psychologičkou Marthou Welch (tzv. Holding therapy). Čerpala tiež z vedeckých poznatkov etológa Niko Tinbergena, nositeľa Nobelovej ceny. A ďalej z práce Berta Hellingera v oblasti rodinných systémov a konštalácií. Metódu pevného objatia tak rozvinula vlastnou cestou. Pevné objatie sa stalo prostriedkom obnovy lásky v rodine.

Vlastne o viac nejde - než aby sa obnovila láska medzi rodičom a dieťaťom a medzi rodičmi navzájom. Jiřina Prekopová

Pevné objatie je vhodné pre ľudí, ktorí sú spolu v úzkom rodinnom vzťahu (rodičia a deti – bez ohľadu na vek, manželia alebo dlhodobí partneri). Tam, kde je vzájomný vzťah natoľko narušený, že sa nedá slovami napraviť. O pevnom objatí môžeme hovoriť ako o FORME ŽIVOTA (napr. rodina pracuje s konfliktami pomocou konfrontácie tvárou v tvár) alebo ako o možnej TERAPII vedenej vyškoleným terapeutom (napr. keď prejaveniu negatívnym emóciám niečo bráni alebo sa jedná o uzmierenie s už zosnulým človekom).  
 

NAJČASTEJŠIE OTÁZKY A ODPOVEDE

Čo je to vlastne pevné objatie?
Je to šanca pre dvoch osudovo úzko spojených ľudí vyjadriť bolestivý, slovne nezvládnuteľný vzťahový konflikt, urovnať ho a uzmieriť sa, pričom sa obidvaja pevne držia.

Čo to znamená „osudovo spojení ľudia“?
Rodičia a deti v akomkoľvek veku, manželia, dlhodobí partneri.

A čo učitelia?
Tí nie, iba ak by sa žiak nachádzal v silnej emocionálnej kríze, ktorá sa nedá zvládnuť. Potom učiteľ koná ako zástupca rodičov.

Musí byť pevné objatie tak pevné?
Objatie v náručí je pevné, ale mäkké a vciťujúce sa. Čím hlbšia je bolesť, tým viac  vyžaduje človek pevnosti, žiada viac istoty v objatí. Obrázky šokovaných teroristických obetí v New Yorku alebo obetí tsunami v juhovýchodnej Ázii máme čerstvej v pamäti.

Čo majú takéto katastrofy spoločné s rodinnými vzťahovými krízami?
Pre dieťa je masívny, neuzmierený spor rodičov alebo strach z odlúčenia presne taká existenčná katastrofa. Spor je niečo normálne, ide len o to, aby tí dvaja čo možno najskôr, ešte než slnko zapadne, dostali príležitosť k uzmiereniu. Pevné objatie je najúčinnejšie médium vtedy, keď slová nestačia.

Čo sa deje pri pevnom objatí?
Obaja zúčastnení majú právo úplne otvorene a bez obáv, avšak kultivovane, svoje zranené pocity vykričať a vyplakať. Zakaždým  je to emocionálna konfrontácia tvárou v tvár, od žlčníka k žlčníku, od srdca k srdcu. Všetok jed musí  ísť z brucha a všetky slzy zo srdca, pokým láska znovu nezačne prúdiť.

Čo znamená „kultivovane“?
Nejde o telesný súboj – rany, hryzenie, kopanie, dusenie, nadávky sú zakázané. Pevné objatie funguje ako záväzok, že sa obidvaja budeme tak dlho držať, pokým bolesť nebude vyjadrená tak, aby sme sa jeden do druhého mohli vcítiť, aby sme si mohli porozumieť a obnoviť lásku.

To pripomína archaický obraz Jakuba bojujúceho s anjelom: „Nepustím ťa, dokiaľ mi nepožehnáš.“
Áno, nepoznám žiadne rýdzejšie cvičenie empatie a kultivovanosti agresívnych výpadov ako to, čo ponúka pevné objatie. Ľudská tvár sa tu stáva vysielačom a prijímačom pocitov. V konfrontácii sa používa iba očný kontakt, mimika a hlas. Spor má byť ukončený dokým slnko nezapadne, ako stojí v Biblii.

Stále sú tu obavy, či pri pevnom objatí nelámeme dieťaťu jeho vôľu?
Otázka slobodnej vôle a jej rešpektovanie je naša najdôležitejšia téma. Keby bola pri pevnom objatí vôľa zlomená, bolo by to neodpustiteľné previnenie proti ľudskej dôstojnosti. Aby sa tomu zabránilo, riadi sa pevné objatie určitými kritériami. Je otázkou, čo pod pojmom vôle rozumieme a na akom vývojovom stupni sa vôľa vyvíja. Slobodnú vôľu človek používa práve vtedy, keď môže voliť medzi rôznymi alternatívami, na základe svojich duševných schopností môže vidieť dobré alebo zlé dôsledky svojho rozhodnutia vykonaného slobodnou vôľou. Tak ďaleko malé dieťa ešte nie je. Ešte nemôže rozhodovať, či chce byť chránené alebo nie. Keď deti v puberte so samovražednými sklonmi v náručí svojho otca kričia „pusť ma, nechcem ťa, chcem zomrieť“ nemôžeme jeho vôľu ako slobodnú vôľu interpretovať. Okrem toho musí otec vycítiť jeho rozštiepenie lásky a nenávisti, ktorý ho ženie k úteku zo života, a musí mu dopomôcť k prijatiu života.

Ako prakticky rozpoznám, že bol proces pevného objatia ukončený?
To nastane vtedy, keď majú obidvaja jas, lesk v očiach a v pokoji spočinú v spoločnom objatí.

Kým bol tento spôsob zvládania konfliktov objavený?
Nikým. To je práve to podivuhodné. Tento spôsob sa vyvinul počas evolúcie. Zakaždým znovu žasnem nad múdrosťou zákonov stvorenia, podľa ktorých sa človek tu najvyššiu formu lásky, totiž lásku k nepriateľovi, prakticky učí. Túto bezpodmienečnú lásku sa dieťa učí v prvých dvoch až troch rokoch života, keď je v tele matky a potom nosené v šatke. V teple hniezda dieťa vníma túto vzniknutú väzbu a dialóg s matkou a postupne tiež s ostatnými vzťahovými osobami. Učí sa vyjadriť hnev bez strachu, že bude potrestané. U Indiánov nebude dieťa za trest poslané preč do pralesa, keď v šatke hnevá svoju matku. Dostane samozrejme spätnú väzbu, ale bude ďalej nosené a znášané také, aké je.

Pevné objatie môže byť popísané ako evolučne podmienený spôsob opatrovania malých detí.
Áno, presne. Človek totiž patrí ako opica k primátom. A svojou biologickou výbavou prináleží k rodu hniezdonošcov. Či dieťa chce alebo nechce, bude na tele svojho nosiča nosené tak dlho, pokiaľ prejavy jeho vzdoru a hnevu neodznejú.

Pre mnohých je to absurdná predstava držať niekoho v náručí alebo sa nechať držať, keď proti týmto ľuďom cítim zlosť. Je to normálne?
Tieto názory sú úplne normálne, biologicky podložené. Sklon k útoku, ale predovšetkým k úteku pri konflikte je primitívny inštinkt, ktorý je vrodený u všetkých živých tvorov. Tento inštinkt máme my ľudia spoločný so zvieratami. Pokiaľ mozog dieťaťa nie je zrelý na to, aby dokázalo presadiť svoju vôľu, je dieťa neustálou telesnou prítomnosťou vzťahových ľudí chránené pred osvojením si bezcitného správania. V šatke je útok či útek nemožný. Úplná výchova srdca!

Neznamená to snáď, že by sme mali pôvodnú formu starostlivosti o malé deti, keď sú nosené v šatke, znovu začať používať?
V žiadnom prípade. Len v prvom roku života má dieťa potrebu nosiť sa v šatke. Pretože na svet prichádza ako veľmi nezrelé. Potom by malo mať možnosť sa vždy voľne pohybovať, aby si precvičilo svoju zvedavosť a samostatnosť. Keď dostane dieťa v období vzdoru veľkú zlosť na matku či otca, je pevné objatie jediná možnosť k zmierneniu agresie a k obnoveniu lásky.

Čo týmto dieťaťu predávame? Známe príslovie hovorí: „Starého psa novým kúskom nenaučíš.“
Následky odcudzenia ľudí svojim biologickým potrebám sú nám dnes horko známe. Keď dieťa zažilo bolesť z prerušenej väzby s matkou, môže ako dospelý len ťažko nadviazať dôverné väzby s inými osobami. Keď sa dieťa naučilo byť pri konflikte poslané preč, je vybavené pre rozvod, nie pre zotrvanie v manželstve aj v ťažkých časoch. Potom potrebuje človek psychoterapeutickú pomoc, pevné objatie je jedna z nich.

Ako prebieha pevné objatie?
Začíname od koreňov. Tým, že mohol človek dospieť, mal by svojich rodičov uctievať a pokiaľ možno tiež milovať. Takže pozveme babičku alebo dedka, aby na matraci konečne svoju dlhoročnú bolesť prejavili a odžili. Nezriedka pochádza bolesť z nepodareného pôrodu. V týchto prípadoch slúži pevné objatie ako rehabilitácia pôrodných zážitkov. Určite existujú aj iné traumy, napríklad týranie, zneužívanie, opustenie. Rovnako aj rodinné systemické prepletence, ktoré človeku nedovolia postaviť sa dospelému životu. Pre prípad, keď rodičia nie sú dosiahnuteľní, sme vyvinuli terapiu s vizualizáciou v náručí sprevádzajúceho priateľa. Táto zmierovacia terapia je vedľa partnerskej terapie našou najčastejšou intervenciou. Až potom sú rodičia dobre pripravení podržať svoje vlastné deti.
 

copyright © 2011 www.szuslh.sk, design by artlandia, develop by creative solution
Súkromná základná umelecká škola, Hradná 340, 033 01 Liptovský Hrádok
IČO: 37811291, DIČ: 2021702353, GPS: N 49° 02' 26.96'', E 19° 43' 43.86''