Matky a dcéry

pridané: 04.11.2016

Najbližšia podnetná akcia s Taťjánou Horkou a Zuzkou Bajkaiovou. Všetci ste pozvaní :)viac informácií

CISÁROVNY

pridané: 04.11.2016

Rehabilitácia pôrodných zážitkov - úvodný seminárviac informácií

Škola lásky v rodine

pridané: 03.11.2016

Škola lásky v rodine - najbližšia AKCIA!!! 14.05.2015 v Bratislaveviac informácií

Jiřinka Prekopová opäť oslavuje

pridané: 05.10.2015

Po roku je tu opäť oslava narodenín Jiřinky Prekopovej. Vítaný je každý terapeut v TPO, či lektor Školy lásky v rodine. viac informácií

Autogramiáda a jednodňový seminár ŠKOLA LÁSKY Jiřiny Prekopovej

pridané: 04.09.2015

Jiřina Prekopová mieri opäť na Slovensko. Tentoraz aj v sprievode svojej žiačky a kolegyne Taťjány Horkej.viac informácií

Jiřina Prekopová hosťom Adely Banášovej

pridané: 13.04.2013

Trochu inak v SND: Jiřina Prekopová hosťom Adely Banášovejviac informácií

Terapia pevným objatím

pridané: 17.01.2013

Terapia pevným objatímviac informácií

spustili sme stránku o TPO :)

pridané: 04.12.2012

Vitajte na novej stránke o terapii pevným objatím. Máte možnosť dozvedieť sa základné informácie o tejto úžasnej terapii, prečítať si niečo o jej zakladateľke, alebo vyhľadať certifikovaného ...viac informácií

Otázky a odpovede

V akých situáciách sa dá používať pevné objatie? Dá sa používať  i v bežných denných situáciách, keď sa dieťa hnevá. Keď napríklad ideme inam, než chce ono, vyhrabuje kvetináč, púšťa sporák a iné zásadnejšie veci?

Keď počúvam tieto „poruchy správania“, predpokladám, že sa jedná o dieťa v období vzdoru. To nie je dieťa v puberte. Je to dieťa, ktoré provokuje, ktoré vzdoruje, ktoré robí presný opak toho, čo sa po ňom chce. Keď si dá povedať, nechá sporák na pokoji a prestane sa ho dotýkať, je to v poriadku. Ale pokiaľ to robí aj naďalej, tak je v podstate jediná dobrá možnosť pevné objatie. Dieťa sa vezme do náručia, ale nie preto, aby sa upokojilo, či aby sa odviedla jeho pozornosť. To nie! Musí vedieť, že maminka má tiež hnev. Maminka mu to musí povedať, od srdca k srdcu a tvárou v tvár. „Hnevá ma, keď ma nepočúvaš!! A keď máš taký hnev, že robíš opak toho, čo od teba chcem. Tak to vykrič u mňa v náručí. Hnevaj  sa a povedz: Ja sa na Teba hnevám, mami.“ Počas pevného objatia sa musí dieťaťu daťnávod, ako môže svoj hnev vyjadriť. Musí dostať príležitosť hnev vyjadriť a dostať spätnú väzbu od maminky – „tak ten hnev vykrič a ja ťa podržím tak dlho, až nám bude obom dobre“.
Táto emočná konfrontácia je úplne prirodzená cesta k tomu, aby dieťa bolo slobodné pre citové prejavy, ale aby súčasne uznalo aj hranicu, ktorú nesmie prekročiť. Nesmie biť ani biť bité. Na citovú konfrontáciu potrebuje tvár. V tvári máme média ku konfrontácii citov. Tam je mimika, tam je hlas, v hlase je krik alebo plač, či slová. Očný kontakt, teda tvár je jediná vysielačka, ktorá vysiela, ale tiež prijíma. Pretože dieťa sa tiež pozerá maminke do tváre a vidí, aká je smutná, alebo ako sa hnevá, no vidí aj to, ako ho má i napriek tomu rada. Jedine toto je možnosť, ako sa vcítiť, je to cvičenie empatie.

Toto cvičenie robia prirodzeným spôsobom všetky prírodné národy, ktoré ešte nie sú infikované technikou a izoláciou. Národy, v ktorých je dieťa nosené v šatke. Keďže je šatkou priviazané k matke, je mu zabránené v úteku od nej. Rovnako ani maminka ho nemôže poslať niekam do izby a zavrieť za ním dvere. Maminka na severnom póle, Eskimáčka, ho musí podržať v šatke, v kožušinách na srdci, i keď dieťa hnevá. Povie mu: „Ty ma nehryz! To ma bolí!“ Ale podrží dieťa ďalej. Deti nie sú trestané odňatím lásky. Trest odňatia lásky je pre dieťa strašný trest. Samozrejme, že každé dieťa zmĺkne alebo dostane strach, že nie je milované, keď je trestané vyhodením za dvere. Keď dieťa vyhodíte do inej izby, alebo ho zavriete do pivnice, dávate mu tým najavo „Ja ťa nemilujem bezpodmienečne. Ja ťa milujem len vtedy, keď sa správaš slušne". Dieťa sa nemôže spoľahnúť na lásku, berie sa mu dôvera v lásku. To je najstrašnejší trest. Snáď aj facka je lepšia (i keď som proti fackám), keď sa láska hneď potom obnoví. No vyhodenie od seba, vydedenie z mojej náruče - ja ťa takto nemám rada, to je pre dieťa podstatne horšie.

Môžu pevné objatie používať aj manželia medzi sebou v konfliktoch?

ÁNO, tam sa musí začínať! Nezačínať u detí, tie sú výsledkom manželského vzťahu. Pre deti je veľmi prínosné, keď sa môžu pozerať ako sa rodičia, ktorí majú medzi sebou konflikt,  podržia, aspoň za ruky, pozrú sa do tváre a povedia si vzájomne, čo ich hnevá a čo bolí. Ideálne je, ak sa zmieria v náručí. Samozrejme musí ísť o konflikt, ktorý sa hodí pre detské ucho, ktorému dieťa rozumie. Hovorí sa "než slnko zapadne". Konflikt sa nesmie naťahovať , trápi to deti. Kolínska univerzita v Nemecku robila výskum o strachoch dieťaťa. A zistili, že tretina nemeckých detí trpí masívnym strachom, ktorý im nedovolí koncentrovať sa na učenie ale ani na hru. Snažili sa zistiť príčiny strachov. Jedná sa o strachy, že stratia rodičov. Že rodičia od seba odídu, že maminka odíde, že ocinko odíde. Strach zo straty rodiny je najväčším strachom dieťaťa. Preto rodičia musia dieťaťu ukázať, že konflikty samozrejme majú, nemajú vždy rovnaký názor, ale starajú sa o to, aby sa uzmierili. A to je úloha celého pevného objatia. 

Paní doktorka, teória vašej terapie pevným objatím znie jednoducho. Človeka, ktorý je zaplavený nejakým druhom silnej negatívnej emócie zovrie v náručí blízka osoba a drží tak dlho, až sa zlosť, strach či momentálna nenávisť zmení v pokoj, zmierenie a lásku. Aké predpoklady musia byť splnené, aby tento spôsob upokojenia fungoval?

Nejde len o upokojenie. Ide predovšetkým o obnovu lásky v situáciách, keď dvaja osudovo spojení ľudia (predovšetkým teda manželia alebo deti a rodičia), majú stav vzájomného súzvuku tak vážne pokazený, že nie sú schopní sa vyjadriť slovami a uzmieriť sa. Ide o situáciu, keď sa človek nachádza v stave explózie, je pod vplyvom hormónov a vlastne sa dá povedať, že v tej chvíli nad ním vládne limbická časť jeho mozgu, ktorá mu zatieni jeho rozum, svedomie a zodpovednosť za lásku, a popudzuje ho k brutálnej agresii alebo k úteku. To je chvíľa pre pevné objatie. Povedzme, že limbické hormonálne centrum v mozgu máme spoločné so zvieratami, napr. aj s krokodílmi či vlkmi. Vo vypätých situáciách si človek musí pripomenúť, že je človek, a nie zviera. Musí nasadiť svoju vôľu, aby sa s tým, kto mu urobil bolesť, konfrontoval kultivovaným spôsobom. Napr. matka zúriaceho dieťaťa si v takú chvíľu povie  - ja ťa nezbijem, ja ťa nepošlem nikam do samoty, ale zovriem ťa pri sebe v náručí a tam ťa podržím tak dlho, pokiaľ tú svoju zlosť alebo žiaľ, či smútok nevykričíš a nevyplačeš. A ja ti chcem zase ukázať moju zlosť a bolesť. Aby si vedel, ako mi je. Tak sa budeme my dvaja spolu konfrontovať, od žlčníka k žlčníku, od srdca k srdcu, skrátka tvárou v tvár, a to nám pomôže vyjadriť zranené city, vzájomne sa vcítiť a pochopiť.

Čo keď dôjde k tomu, že sa objímaná osoba dotyku bráni? Čo keď dokonca reaguje vzbúrením nebo násilím?

Tu sa musí rozlišovať či ide o dieťa alebo o dospelého. Dospelú osobu samozrejme nemôžeme držať cez moc a musíme rešpektovať jej slobodnou vôľu, inak by predsa šlo o formu znásilnenia. U malého dieťaťa je to iné, to ešte k slobodnej voľbe nemá potrebnú zrelosť. Nie je schopné dohliadnuť dôsledkov svojich rozhodnutí. Dieťa napr. kričí: "Choď preč, ja nechcem žiadnu mamu!" Takže je jasné, že matkine objatie je tu preto, aby dieťa uistilo, že stav po ktorom volá, nie je v poriadku, a je potrebné aby dieťa tým viac pocítilo, ako matkinu lásku naopak potrebuje a ako sa v nej nakoniec celé zahojí. Väčšinou deti potrebujú dopredu vysvetlenie, prečo sa v rodine pevné objatie ako životná forma pestuje. Hlavne má dieťa na vlastné oči vidieť, že aj rodičia, keď majú spor, sa v pevnom objatí uzmieria skôr než zapadne slnko a že sa ani nebijú, ani od seba neodchádzajú.

Potrebuje dieťa najprv s touto metódou získať nejakú skúsenosť? Je zo strany rodičov potrebné napríklad aj niekoľko pokusov, než pevné objatie pri riešení konfliktných situáciách?

Áno. Dieťa musí získať skúsenosť, že je nutné prejsť krízou a vyriešiť ju, aby láska nakoniec zvíťazila. Keď dieťa zistí, že spolu s mamou alebo s otcom takú nepeknú chvíľu prekonali a že ich láska zas rozkvitla, tak sa z toho teší a vie, že tak je to dobré. Rozhodne teda nejde o nejaké mechanické zovretie dieťaťa v náruči tak dlho, než ochabne - niečo také by bolo v úplnom rozpore s pôvodnou ideou metódy pevného objatia podľa Prekopovej! Ja som svoju metódu musela priamo takto nazvať, aby bolo jasné, že nejde len o to chytiť vzdorovité dieťa do náručia a počkať, až sa vzdá, ako to niektorí pochopili. Nejde o potláčajúci výchovný prostriedok! Pre mňa je zásadný práve moment obnovy bezpodmienečnej lásky. Nejde o vymáhanie sľubov typu: "Povedz že už to nikdy neurobíš!". Nie. Ide o to povedať dieťaťu: "Mám ťa rada takého aký si, ale keď sa chováš takto, tak mňa to bolí, a chcem, aby si to vedel.!

Podľa čoho sa dá rozoznať, že objatie už je možné ukončiť?

Keď dôjde k radosti z opätovného naviazania vzťahu. Keď objímaný i objímajúci zase vedia, že patria k sebe za každej situácie. Ide o obnovu bezpodmienečnej lásky, bez ktorej to v žiadnej rodine nemôže na dlho dobre fungovať. 


(z rozhovoru E. Labusové s J. Prekopovou, prevzaté z www.evalabusova.cz)

copyright © 2011 www.szuslh.sk, design by artlandia, develop by creative solution
Súkromná základná umelecká škola, Hradná 340, 033 01 Liptovský Hrádok
IČO: 37811291, DIČ: 2021702353, GPS: N 49° 02' 26.96'', E 19° 43' 43.86''